Nemecký obrovitý strakač

Peter Luberda

+421 904 67 55 32

luberda@nemeckystrakac.sk

Aký má byť nemecký strakáč

prednosti a nedostatky

Nemecký obrovitý strakoš patrí medzi veľké plemená králikov. Jeho ideálna hmotnosť v dospelosti (8 mesiacov) je nad 6 kg. Pri hmotnosti nižšej ako 5 kg nemôže byť králik (na výstave) klasifikovaný. Telo má pretiahnuté, valcové s najmenšou prípustnou dĺžkou 58 cm. Ideálna dĺžka tela je 66 cm a viac. Postoj králika je polovysoký. Neprípustné chyby vylučujúce králika z ocenenia: veľmi úzke a smerom k hrudi zúžené telo, nesúlad medzi dĺžkou tela a hmotnosťou , telo kratšie ako 58 cm.

Hlava je mohutná, široká , dobré klenutá, dĺžka ušníc je 17 cm a viac. Neprípustné vylučujúce chyby: úzka a dlhá hlava, ušnice kratšie ako 14 cm.

Čítať ďalej

Vakcinácia v malých chovoch králikov

Očkovanie proti nákazlivým chorobám je významným a nezastupiteľným nástrojom Profylaxe v chovoch všetkých hospodárskych zvierat . Nie inak je tomu u králikov, kde absencia vakcinácie by mohla viesť takmer až k zániku celej populácie domácich králikov , tak ako k tomu došlo v našej oblasti pred niekoľkými rokmi pri králikoch divokých, pričom tu do tej doby boli ich stavy značne vysoké. Otázky niektorých chovateľov svedčia o tom, že nemajú úplne jasno, proti akým nákazám je možné alebo dokonca nutné u nás očkovať , kedy sa má správne očkovať, za akú dobu imunita vzniká, ako dlho trvá , a taktiež kedy je nutné vakcináciu opakovať. Chovatelia sa pýtajú, či je možné očkovať gravidné a dojčiace samice, či ma očkovacia látka liečebný účinok a môže sa vakcinovať v chove, kde už nákaza prepukla. Vzhľadom k tomu, že odpovedať na jednotlivé pribežné otázky by nebolo úplne účelné, pokúsim sa zhrnúť celú túto problematiku do jedného celku.

Čítať ďalej

Registračný poriadok

Pre registráciu a tetovanie králikov v Slovenskej republike

Slovenský zväz chovateľov
Ústredná odborná komisia pre chov králikov a kožušinových zvierat

Skratky plemien a farebných rázov

V celej registračnej agende je potrebné používať správne skratky plemien a farebných rázov, ktoré sú uvedené v platnom vzorníku plemien králikov z roku 1995.

Čítať ďalej

Ktoré plemeno králikov je najlepšie ?

Pri rozhodovaní o plemene má každý konať podľa vlastnej záľuby a možností.

Keď sa stretávam na výstavách s chovateľmi králikov, rôznia sa názory na chov a úžitkovosť nemeckého strakatého obra. Nazdávam sa, že azda bude vhodné vrátiť sa k tomuto problému aj z fundovanejšieho hľadiska, nielen z prezentácie vlastných chovateľských skúsenosti, ktoré sú takmer vždy subjektívne.

Pohľad na pekne vyvinutého nemeckého strakatého obra iste veľmi presvedčivo pôsobí na menej informovaného človeka. Je statnej reprezentatívnej postavy, ktorá najmä na výstavách okúzľuje svojou mohutnosťou väčšinu návštevníkov.

Prax však dáva za pravdu téze, že chov tohto plemena patrí k veľmi náročnej záľube, či už máme na mysli kŕmenie, krmivo alebo potrebné ustajňovacie priestory. Je nesporné, že kvalitného nemeckého strakatého obra nemožno odchovať bez dobrej zásoby jadrového krmiva, najmä ovsa a jačmeňa. Práve tak pre jeho chov je nevyhnutný dostatok kvalitného lúčneho alebo ďatelinového sena. Ak počítame s dennou potrebou jadrového krmiva na stredne veľké plemeno králika 50-55g na 1ks a na deň, potom denná spotreba nemeckého strakatého obra je 80-100g. Obdobne je to aj so spotrebou zeleného krmiva alebo sena.

Požiadavky veľkých plemien

Postavenie králikárne pre veľké plemená je tiež nákladnejšie. Koterec pre tento typ králika by mal byť 120cm široký, 80cm hlboký a aspoň 60cm vysoký. Keď k tomu pripočítame zvýšenú spotrebu jadrového krmiva a práve tak aj kvalitného objemového krmiva, vyjde nám vyšší náklad na 1kg vyprodukovaného mäsa. Aby sme sa nepohybovali len v rovine domnienky, zoberiem si na pomoc čísla, ktoré publikovali Mangold-Fangauf (1975) po jatočnej rozrábke nemeckého strakatého obra. Králik bol štandardne zabitý a po odpočítaní nekonzumovateľných častí konzumný trup predstavoval 60% živej hmotnosti. Do odpadu sa počítala koža 14,4 %, krv 2,5 %, tlapky 2,3 %, nepoužiteľné vnútornosti 14,7 % a iný odpad 6,1 % z hmotnosti králika. Dovolím si odpublikovať aj záver práce týchto dvoch pánov, ktorí tvrdia, že keď sa v kŕmnej dávke zvyšuje podiel objemového krmiva (zelené, seno, okopaniny) na úkor jadrového, tak sa v jatočnom trupe zvyšuje podiel nepoužiteľných vnútorností (žalúdok, črevá), čo znižuje celkovú jatočnú výťažnosť na 55-58%. Medzi odpad sa počítajú aj kosti, ktoré ostávajú na tanieri po skonzumovaní mäsa a ktoré tvoria pri tomto plemene až 10 % zo živej hmotnosti. Ak sa nemecký strakatý obor zabíja v nižšej hmotnosti, výťažnosť sa ešte viac znižuje. Pretože od tretieho mesiaca veku je vývoj tela takmer ukončený, čiže po zabití je takmer štandardné percento odpadu kože, vnútornosti a krvi. Pritom svalové vlákna (mäso) ešte nie sú vyzreté, obsahujú vysoké percento vody, ktorá sa kuchynskou úpravou odparí, čím sa jatočná výťažnosť pohybuje na hranici 50%. Bolo by chybou, keby si niekto tieto pripomienky vysvetľoval ako odradzovanie od chovu veľkých plemien králikov, najmä však nemeckého strakatého obra. Pri rozhodovaní o chovanom plemene má každý chovateľ konať podľa vlastnej záľuby a podľa vkastných ustajňovacích a krmovinových možností. Na druhej strane má však právo poznať aj pohľad na chované plemeno z inej strany, ktorej nevenujeme takmer žiadnu pozornosť.

Na doplnenie, z veľkých plemien najlepšiu mäsnatosť vykazujú francúzske barany, z nich najmä albíny a veľké činčily. Percento odpadu pri týchto plemenách je nízke – 30-35 % a korešponduje s výškou odpadu stredne veľkých typov králikov. Iné literárne zdroje uvádzajú, že pri jatočnom rozbore stredných plemien králikov (nie hybridov) v produkcii mäsa najlepšie obstáli králiky kalifornské,, novozélandské, francúzske strieborné a viedenské biele králiky. Najnižší percentuálny podiel kostí sa potvrdil pri plemene malý ruský králik a pri ňom stojí za zmienku aj vynikajúca mäsnatosť. Tu kvôli objektívnosti treba dodať, že autori neuviedli paletu plemien, ktoré boli podrobené jatočnej rozrábke.

Kŕmenie králikov

V drobnochovateľských podmienkach je kŕmenia faktorom, ktorý limituje veľkosť chovu. Králiky nie sú významnejšími krmivovými konkurentmi voči človeku, ako sú niektoré iné zvieratá (hydina, ošípané). Kombinovaním krmív možno ich kŕmnu hodnotu podstatne zvýšiť. Na tomto princípe je založená výroba kŕmnych zmesí. Pre reálne zostavovanie a optimalizáciu kŕmnych dávok je potrebné poznať, aké množstvo krmiva v určitej fyzikálnej forme a kvalite sú schopné zvieratá prijať v závislosti od kategórie veku a živej hmotnosti.

Čítať ďalej

Nemecký obrovitý strakáč (NoS)

(German Giant Spot)

Nemecký obrovitý strakáč je najstaršie veľké strakaté plemeno. Vznikalo vo francúzskej oblasti Lorraine (nem. Lothringen) z belgických obrov, francúzskych beranov a rôznych strakatých stajňových králikov, avšak zahraničné pramene uvádzajú možnosť Holandska a Belgicka. Záver je taký, že v každej králikovo vyspelej európskej krajine sa vyskytovali rôzne strakaté králiky a to už cca od 17. storočia. Predkom nemeckého obrovitého strakáča sa nevenovala nijaká exteriérová pozornosť a tieto králiky so slabou kresbou boli držané pre jatočné účely. Do Nemecka prišli z Francúzska v roku 1880 a postupne sa vypracovali na výstavovú úroveň. Veľkým propagátorom nového šľachteného plemena Deutsche Landkaninchen (bez lícnych škvrn či motýlikov) bol miestny chovateľ Otto Reinhardt z mesta Reinfalz. Ten vykonával kríženie týchto králikov s belgickými obrami, čím dosiahol väčšiu mohutnosť svojho odchovu a vznik základu moderného NoS. Medzi ďalších významných chovateľov patrili aj napr. Phillip Keller z Lipska alebo Wiliam Lemke z mesta Kaiserlanden.

Čítať ďalej

Programovanie a dizajn stránky WAME s.r.o. logo