Nemecký obrovitý strakač

Peter Luberda

+421 904 67 55 32

luberda@nemeckystrakac.sk

Vakcinácia v malých chovoch králikov

Očkovanie proti nákazlivým chorobám je významným a nezastupiteľným nástrojom Profylaxe v chovoch všetkých hospodárskych zvierat . Nie inak je tomu u králikov, kde absencia vakcinácie by mohla viesť takmer až k zániku celej populácie domácich králikov , tak ako k tomu došlo v našej oblasti pred niekoľkými rokmi pri králikoch divokých, pričom tu do tej doby boli ich stavy značne vysoké. Otázky niektorých chovateľov svedčia o tom, že nemajú úplne jasno, proti akým nákazám je možné alebo dokonca nutné u nás očkovať , kedy sa má správne očkovať, za akú dobu imunita vzniká, ako dlho trvá , a taktiež kedy je nutné vakcináciu opakovať. Chovatelia sa pýtajú, či je možné očkovať gravidné a dojčiace samice, či ma očkovacia látka liečebný účinok a môže sa vakcinovať v chove, kde už nákaza prepukla. Vzhľadom k tomu, že odpovedať na jednotlivé pribežné otázky by nebolo úplne účelné, pokúsim sa zhrnúť celú túto problematiku do jedného celku.


Úplné nutné je očkovať králiky proti vírusovému Hemorhagickému ochoreniu (moru) a Myxomatóze. Možné je vakcinovať aj proti Pasteurelóze, prip. infekčnej nádche, a proti plesňovým kožným chorobám, čo však v malých chovoch nemá taký význam ako vo veľkochovoch, a nemá zmysel to v nich bežné robiť, pretože proti týmto chorobám sú tu dostupné menej náročné, lacnejšie a účinnejšie metódy. Iná situácia je ale u moru králikov a Myxomatózy. Zastávam názor, že pokiaľ je neočkovaný proti Myxomatóze v celom chovu rizikom, tak neočkovanie proti moru králikov je priamo hazardom. A nič na tom nemení fakt, že sa občas vyskytne chov, v ktorom sa vôbec neočkuje a ostáva pri tom i niekoľko rokov chránený pred ochorením týmito nákazami. Stáva sa to väčšinou v uzavretých obyčajných chovoch krížencov, ktoré nebývajú vystavené infekčnému tlaku z vonku a pred prenosom komárov ich chráni umiestnenie bez výskytu tohto hmyzu. Len tak mimochodom pokiaľ sa náhodou podáva králikom v takejto situácii nejaký liek ľudovej tvorivosti, môže byť základ jeho zavadzajúceho označenia ako „zaručeného“ prostriedku proti nákaze.

Všetci tuzemský a zahraničný výrobcovia biopreparátov odporúčajú po prvé vakcinovať králiky proti moru i myxomatóze vo veku 10 týždňov a len pri zvýšenom ohrození nákazou už v 4 týždňov u myxomatózy a v 6 týždňov u moru, ale s podmienkou ďalšej revakcinácie v 10 týždňov. Je to preto, že matrnávne protilátky prebraté mláďatami od svojich matiek môžu v nich pretrvávať niekedy aj do 10 týždňa veku a náležita imunita by pri včasnom očkovaní nevznikla. Lenže časť mláďat tieto materské protilátky stráca ešte pred 10 týždňom a tá potom do doby odporučeného očkovania nie sú chránene. V terajšej dobe sa tiež mor občas vyskytuje už aj u králikov vo veku 6 týždňov , rovnako ako myxomatóza už v 4 týždňov, ako nás o tom dôrazne presvedčila minuloročná kalamita z myxomatózou, najmä v exponovaných lokalitách. Pretože hladina pasívnych protilátok zrejme nie je u všetkých mláďat vo vrhu rovnaká, neprebieha napr. nákaza morom u tejto vekovej kategórie (v inak bežne vakcinovanom chovu) typický, značná časť zvierat vôbec neochorie a straty bývajú pripisované iným príčinám v tomto veku u mláďat králikov bežne. Problém je práve s morom, pretože myxomatóza má príznaky predsa len i pre neodborníka zreteľnejšie, a tiež ohrozenie myxomatózou sa dá lepšie predpovedať podľa ročného obdobia, výskytu komárov a zamorenie okolitých chovov. Vychádzam samozrejme zo svojej skúsenosti , že myxomatóza je nákaza vyložene sezónna, ktorá sa v našich podmienkach prenáša výhradne komármi. Dvojité očkovanie, taktiež už zmienená revakcinácia, je najistejším riešením, zvyšuje však náklady chovu , ktoré sú už aj tak dosť zaťažené, najmä cenou krmív alebo aj náklady na dopravu na výstavy. Obtiažnosť vakcinacie proti myxomatóze je najviac v tom, že cenovo únosnejšie sú balenia po väčších dávkach, tj. Po 50 alebo 100, uchovávajú sa v suchom stave v chladničke a po nariedení sa musia behom 3-4 hodín spotrebovať. To kladie určité organizačné nároky na zaistenie príslušných počtov zvierat, inak sa pri nespotrebovaní celý liek s nariedenou vakcínou očkovania prepočtom na menej kusov zbytočne zdražuje. Podstatne drahšie sú samozrejme balenia po jednotlivých dávkach alebo u zmiešaných vakcín (s vakcínou proti moru) po 10 dávkach. Z uvedeného vyplýva, že v stanovení optimálnej doby vakcinácie mláďat nie je jednoduché sa dobre orientovať, ak chceme dodržať maximálnu hospodárnosť. Skúsenosti ukazujú, že v dobe nákazového pokoja je vhodné očkovať mláďatá po 2 mesiacoch veku, pričom do tej doby stále sledujeme nákazovú situáciu a pri jej vyvrcholení musíme vakcináciu urýchliť a počítať s už zmienenou revakcináciov.

Pre úplnosť je na tomto mieste potrebné uviesť, že očkovanie pri dvoch druhoch vakcín sa môže vykonávať buď injekčne alebo bez ihlovým aplikátorom a u myxomatózy i prepychom ucha. Vždy je nutné použiť pri vakcíne proti myxomatóze jej príslušné riedenie. Bežné vakcíny sa nemôžu zmiešavať a aplikujú sa buď naraz alebo v rozmedzi niekoľkých alebo viacerých dni. Vyrábajú sa aj vakcíny zmiešane proti obom nákazám, ktoré sa aplikujú jedným vpichom. Na základe svojich skúsenosti považujem v terajšej dobe za optimálne vakcinovať naraz proti moru injekčne (podkožne) a proti myxomatóze bez ihlovým aplikátorom do ušného boltce.

Po vakcinácii proti moru je imunita úplne vyvinutá za 10 dní , pri staršie vyrábaných vakcínach sa uvádzalo za 2-3 týždne, a trvá jeden rok. Podľa skúsenosti je najmenej po túto dobu imunita úplne spoľahlivá. Dokazujú to aj poznatky z chovu, ktorých v danom roku neboli naočkované mláďatá a tie boli hromadné postihnuté nákazou, pričom všetky dospelé zvieratá základného stáda boli ochoreniu ušetrené, aj keď ich vakcinácia sa uskutočnila viac než pred rokom. Samozrejme sa na to nemôžeme spoliehať a očkovanie proti moru opakujeme vždy za jeden rok. Vakcinácia proti myxomatóze podnecuje tvorbu imunity už v štvrtý deň a tá je úplne vyvinutá za 9 dní po očkovaní a trvá 6 mesiacov, u staršie vyrábaných vakcínach sa uvádzala doba imunity 4 mesiace. V tejto kratšej dobe sa dnes znova prikláňajú niektorý odborníci, čo pokladám za neodvovodnene, pretože aj u tejto nákazy ešte presvedčivejšie než u moru ukazala minuloročná kalamita enormného výskytu myxomatózy vysokú spoľahlivosť imunity u očkovaných králikov po celú dobu 6 mesiacov. Bezo zvyšku bývali postihnuté všetky už mesiac staré do teraz neočkované mláďatá celého vrhu, zatiaľ čo ich pochopiteľne spoločne ustajnená matka v žiadnom známom prípade neochorela, aj keď sa jej vakcinácia uskutočnila pred 6 mesiacmi.

Samozrejme je, že silná imunita je závislá na poriadnom prevedení vakcinácie, ktorá je pri myxomatóze objektívne náročnejšia. Z hodov okolnosti spadá doba očkovania do obdobia zvýšeného ohrozenia mláďat hlavne kokcidiózou a logický nemôžeme očakávať od prípadne kokcidiózou zdecimovaných mláďat plnú imunobiologickú odpoveď na vakcináciu, ktorá je vlastne tvorbou vysoko hodnotných bielkovín, keď zvieratá majú sotva dostatok síl pre prežitie. Na viac je vírus tejto vakcíny živý, a preto vyžaduje zvláštne zaobchádzanie. Skúsenosti dokazujú, že pre bezproblémovú imunitu stačí len jedno dobre načasované očkovanie za rok. Opieram sa o už zmienené tvrdenie, že myxomatóza je vyložene sezónna nákaza prenosná v našich podmienkach výhradne komármi, a preto vakcinácia v máji až začiatkom júna, podľa vývoja počasia, ochráni králiky po celý rok. Samozrejme prípadne neskôr narodené mláďatá je potrebné doočkovať. V žiadnom prípade však nechcem spochybňovať iný názor vychádzajúci zo skúsenosti v iných podmienkach.

Vakcinácia proti obom nákazám je možná bez obáv vykonávať kedykoľvek aj u gravidných a dojčiacich samičkách. Nepočul som nikdy o akomkoľvek nepriaznivom účinku vakcíny v žiadnom z týchto reprodukčných období. Pokiaľ výrobca biopreparátu neodporúča očkovať samice v poslednom týždni gravidity, nie je to pre možnosť škodlivého vplyvu vakcíny, ale pre nebezpečie nešetrnej fixácie pri očkovaní. Pre dobrého chovateľa iste nie je potrebné pripomínať šetrné zaobchádzanie so všetkými zvieratami, nie len s gravidnými samičkami, pri nich musíme dbať vo zvýšenej miere o to, aby sa nám pri prenášaní nevyšmykla z rúk a nespadla tak z väčšej výšky. Pri vzplanutí nákazy v chovu, buď moru alebo myxomatózy, je účelne čo najskôr naočkovať všetky doposiaľ klinický zdravé zvieratá a postihnuté králiky neškodne zlikvidovať. Včasnou vakcináciou sa môže zachrániť väčšina dosiaľ zdravých králikov, a to tým viac, čím skôr zasiahneme. Pri očkovaní vždycky začíname od dosiaľ nepostihnutých alebo najmenej postihnutých vrhov či skupín. Po aplikácii vakcíny je samozrejme nutné počítať s rýchlejším vznikom ochorenia u tých zvierat ktoré sú už v inkubačnom štádiu choroby. Ta by ale aj tak neskôr postupne nákaze podľahla. Úplnou katastrofou v chove pri neočkovaných králikoch môže však priniesť iné odôvodnenie. Od porážky jatočne zrelých a doteraz klinický zdravých zvierat po zavlečení infekcie do chovu ak je zabíjanie robené v blízkostí králikárne s ostatnými králikmi, ktoré nie sú v imunite. A ak je jatočné spracovanie takýchto králikov robené ešte k tomu chovateľom, ktorý chov sám obsluhuje. Môže totiž dôjsť k rozsiatiu masívnej infekcie vírusu moru z krvi prípadne už postihnutého králika a na očkovanie tak intenzívne infikovaných zvierat tak vznik choroby a následne straty urýchli a akosi skoncentruje do kratšej doby, vlastne do jedného alebo do dvoch dní.

Programovanie a dizajn stránky WAME s.r.o. logo