Nemecký obrovitý strakač

Kŕmenie králikov

V drobnochovateľských podmienkach je kŕmenia faktorom, ktorý limituje veľkosť chovu. Králiky nie sú významnejšími krmivovými konkurentmi voči človeku, ako sú niektoré iné zvieratá (hydina, ošípané). Kombinovaním krmív možno ich kŕmnu hodnotu podstatne zvýšiť. Na tomto princípe je založená výroba kŕmnych zmesí. Pre reálne zostavovanie a optimalizáciu kŕmnych dávok je potrebné poznať, aké množstvo krmiva v určitej fyzikálnej forme a kvalite sú schopné zvieratá prijať v závislosti od kategórie veku a živej hmotnosti.

Pri kombinovanom type kŕmenia sa využívajú rozličné druhy jadrových, netradičných a bielkovinovo-vitamínových krmív spolu so šťavnatými krmivami, zelenou trávou a senom. Pri zostavovaní dávok je nutné brať do úvahy maximálne denné dávky krmív (tab. 1). V drobnochovateľských podmienkach je výživa a kŕmenie často faktorom, ktorý limituje veľkosť chovu. Vysoké ceny kŕmnych zmesí priviedli chovateľov k využívaniu vlastných krmív, ktoré sú lacnejšie a majú nižšiu produkčnú účinnosť. Tento fakt vplýva na znižovanie priemerných denných prírastkov, ktoré sú ovplyvnené hlavne úrovňou krytia bielkovín a energie. Znalosti správneho kŕmenia nám umožnia využívať všetky dostupné zdroje krmív. Králik má rád striedanie krmív. Pri jednotvárnom kŕmení králik stráca chuť do žrania a začne krmivom plytvať. Pri voľnom kŕmení dochádza ku stratám, a preto treba kŕmiť aspoň dvakrát denne. Krmivo dávkujeme podľa veku, žravosti a fyziologických potrieb zvierat. Musíme si uvedomiť, že králik je nočným zvieraťom a je výhodnejšie, ak večer dostane objemnejšie a vláknité krmivo a ráno zasa ľahšie stráviteľné krmivo, avšak len toľko, koľko zvieratá skonzumujú do hodiny. V produkčných chovoch nemôžeme prehliadnuť ani vplyv ročného obdobia na spotrebu krmív a teda aj živín. Spotreba je vyššia v zime, čo súvisí so spotrebou živín na produkciu telesného tepla. Aj v období pĺznutia je zvýšená požiadavka na prísun živín. Dospelé králiky pĺznu na jeseň a na jar, ale mladé králiky prvýkrát pĺznu vo veku 6 až 8 týždňov, druhýkrát vo veku 3 až 4 mesiacov a tretíkrát vymenia srsť vo veku 6 mesiacov. Počas tohto obdobie tvorí základ kŕmnej dávky seno a doplnkom sú okopaniny, siláž, ale iba vysokej kvality v kombinácií so zrnkami, suchým chlebom alebo pečivom. Keďže siláž je len časťou kŕmnej dávky, jej kvalitu si overíme na menšom počte zvierat. Siláž mláďatám nepodávame a veľmi opatrne pridávame odrastenejším jedincom a to po návyku. Kyslosť siláže zmierňujeme prídavkom kŕmneho a dolomitického vápenca v množstve 150-200 g na 10 kg siláže. Dobrá siláž má príjemnú vôňu kvásku alebo chleba, resp. ovocno-jablkovú vôňu. Octová vôňa nám prezrádza vysoký obsah kyseliny octovej. Cukrovarské rezky a zemiaky dávajú siláž žltozelenej až belavej farby. Žltá až hnedá siláž je znakom nekvalitnej siláže, čierna až čierno zelená farba je znakom kazenia sa siláže a takúto siláž králikom nepodávame. Nezabúdame na pitnú vodu. Pamätáme na prídavok soli, minerálnych látok a vitamínov. Veľký pozor dávame na prašné krmivá, pretože králiky dýchajú výlučne nosom a prach poškodzuje sliznice dýchacích ciest. Kŕmidlá pravidelne čistíme a dezinfikujeme. Najprirodzenejšie a najlacnejšie je zelené krmivo. Prechod na kŕmenie zeleným krmivom má trvať asi 2 týždne. V tomto období by mali mať zvieratá v jasliach dostatok sena. Akýmsi úvodom k prechodu na zelené kŕmenie je predkladanie chemicky nepostriekaných konárikov, získaných po jarnom reze ovocných stromov a viniča. Ideálnym krmivom sú ďatelinoviny a ďatelinotrávne miešanky, ktorých dávky sa zvyšujú len postupne. Na spestrenie kŕmnej dávky môžeme zaraďovať čisté listy kapusty, kelu, karfiolu, ale treba zdôrazniť, že dávkujeme veľmi opatrne (do 100 g na králika a deň). Tieto krmivá môžu vyvolať hnačku. Vo vhodnom množstve počas prechodného obdobia môžeme zaraďovať listy kŕmnej a cukrovej repy, očistené buľvy, rovnako aj petržlenovú a mrkvovú vňať. Nepriaznivý účinok týchto krmív zmierňujeme prídavkom zrnín a suchého chleba, pričom základom kŕmnej dávky by malo byť seno. Obilné šroty a ostatné jadrové krmivá podávame vo forme miešaníc spolu s okopaninami. Pri skrmovaní kompletných kŕmnych zmesí sa riadime odporúčaním výrobcu uvedenom na štítku balenia. Pri rozmáhaní sa súkromných fariem je potrebné zosúladiť základné požiadavky na kŕmenie všetkých kategórií králikov a zabezpečiť základnú zooveterinárnu starostlivosť. V tabuľke 2 uvádzame stručný návod pre reálne podmienky, ktoré umožňujú maximálne využitie biologickej a plemennej hodnoty produkčných zvierat.

Tab. 1.: Maximálne dávky vybraných krmív v g na zviera a deň

Tab. 2.:Orientačná spotreba granulovaných zmesí a vody pre králikov

-spotreba krmiva na kg prírastku tvorí 3,2 – 3,8 kg

-celková spotreba krmiva na chovnú samicu pri zahrnutí podielu všetkých ostatných kategógií a produkcie vykŕmených jatočných králikov za celý rok je asi 640 – 650 kg

-veľkosť granúl: priemer 3 – 4 mm, dĺžka 6 mm, prašnosť alebo rozpad granúl maximálne do 3%